Podľa dátumu predošlej recenzie z 8.4.2021 je jasné, že dočítanie tohto príbehu mi trvalo pol roka. Áno je to dlho, avšak pri malom dieťati kedy stíham čítať tak max. cez obedný spánok 30-60min. aj to nie každý deň, je to celkom úspech. Táto kniha v sebe zahŕňa aj prvý aj druhý diel a dokopy ide o 596 strán.
Idem teda bližšie k príbehu a dojmom....
Knihu Malé ženy som dostala od svojho brata k sviatku. Ide o klasické dielo americkej literatúry, toto konkrétne z obdobia občianskej vojny. Otec na fronte a mama so 4 dcérami ostali doma. Prvý diel opisuje ich život najmä v detstve a puberte. Veľmi sa mi páči to dobové opisovanie miest, nejaké napínavé a dynamické deje a zvraty tu vôbec neočakávajte. Autorka sa skôr zamerala na osobnostný rozvoj postáv, ich myšlienky a pocity. Dôležitú úlohu tu hrajú aj opisy, ktoré dotvárajú celkové prežívanie čitateľa a vcítenie sa do daného historického obdobia. Priznám sa, že zopár krát som si musela niektoré slová vyhľadať, lebo som netušila čo znamenajú. Išlo hlavne o rôzne kusy oblečenia, ktoré sa dnes už nepoužívajú. A možno aj preto si ich ani teraz už nepamätám :D
V tomto 1.dieli sa začínalo obdobím Vianoc, čo bolo pre mňa úplne čarovné (som vianočný maniak). Páčilo sa mi, ako vedeli byť tieto malé ženy - Meg, Jo, Beth a Amy zohraté a nesebecké, ako dokázali ovládnuť svoje túžby pre vyšší cieľ, pomáhať sebe navzájom i ostatným, napriek tomu, že samé neboli bohaté a museli sa uživiť tvrdou prácou. Na jednej strane vidíme chudobu a na druhej krásne čisté duše so svojimi snami o budúcnosti. Dievčatá sa nestretli len s krásnymi stránkami života ale aj ťažkými ako je choroba či smrť. Chápala som, že v dobe keď ešte neboli antibiotiká muselo byť náročné liečiť choroby a som rada, že žijeme v dobe kedy máme viac možností a medicína pokročila. Dôležitú úlohu tu hrala aj viera, ktorá im pomáhala s budovaním správnych hodnôt a cností.
2.diel bol pre mňa bližší v tom ohľade, že malé ženy mali už okolo a cez 20 rokov, čo bolo bližšie mojej vekovej kategórií a riešili lásku, bývanie, deti, kariéru či sny. Veľakrát som sa v príbehu zastavila a zarozmýšľala, že niečo podobné riešim tiež a takýto postoj by mi v tom pomohol. Tiež sa mi páčilo, že každá sa vydala nakoniec trošku iným smerom ako si vysnívali a predsa boli oveľa spokojnejšie.
Na záver by som to zhodnotila asi nasledovne: kniha bola veľmi pútavá, poučná, morálne obohacujúca, vhodná pre všetky vekové kategórie aj pre naozajstné malé ženy, ktorým by mohla pomôcť pozrieť sa na svet inými očami, iným spôsobom ako to ponúka aktuálny svet.
Dúfam, že táto recenzia nie je príliš všeobecná, ak by ste chceli konkrétne príklady z deja, rada dopíšem, ale nechcem vám skaziť čítanie a prezradiť detaily.
Film Malé ženy (2019) - tu píšem aj konkrétne príklady z deja!
Pre úplnosť som si pozrela aj film, ktorý je ešte stále vcelku novinka. Najhoršie čo môžete urobiť je pozrieť si film chvíľku po tom ako prečítate knihu a máte v mysli ešte všetky detaily. Tak tomu bolo aj v tomto prípade...
Prvé, čo mi padlo do oka bolo, že film začal niekde na začiatku 2.diela a striedali sa udalosti z prvého a druhého dielu, čo mi prišlo dosť chaotické. Keďže som si najskôr knihu prečítala, mala som aspoň tušenie o čo tam ide, ale obávam sa, že bežný divák by sa v tom mohol veľmi rýchlo stratiť. Minulosť a prítomnosť (v podstate) sa striedali, až kým sa nezliali a pokračovalo to ako bežný film. Osobne by som uprednostnila chronologickú následnosť.
Po druhé, čo ma zarmútilo bolo, ako mnoho myšlienok a pekných vecí bolo vynechaných. Možno by som radšej zvolila verziu 2.dielov filmu, keďže tento jeden mal okolo 2h ale stále to bolo len plávanie po povrchu príbehu. V knihe je toľko krásnych momentov a myšlienok, ktoré sú vo filme úplne vynechané a úplne to stratilo čaro. Vôbec neboli viac zdôraznené charaktery postáv napr. že Meg si najskôr potrpela na krásne veci a čačky mačky a neskôr sa z nej stala milujúci matka a už jej to nechýbalo, že Jo milovala slobodu, písanie, bola prostoreká, ambiciózna ale citovo odmeraná a chladná k mužom a nepotrpela si na spoločenské správanie, Beth bolo tiché, milujúce, starostlivé dievča, ktoré sa staralo viac o ostatných ako o seba a Amy rodená umelkyňa, ktorá sa chcela stať pravou dámou. V knihe je plno momentov kde vidieť ich charakteristické črty a aj zmenu, ale vo filme vôbec.
Po tretie - nemôžem si pomôcť ale vôbec sa mi tam nehodila herečka Emma Watson. Nehrala to zle, to nie, ale proste vôbec sa nehodila k ostatným sestrám, ale toto je len môj subjektívny názor.
Ďalšia vec, ktorú ako pozorný divák musím okomentovať sú detaily. Absolútne nepochopím, prečo menia napr. farbu vlasov - Meg mala mať blond a mala hnedé, Jo mala hnedé a vo filme tak blond-ryšavé, farba látky na šaty bola zelená namiesto fialovej, atď. Aj v deji boli rôzne odchýlky, miesta kde sa čo udialo, ako sa to stalo, z pekných scén urobili nič, a najviac ma "dojal" koniec, ktorý úplne prerobili tak aby to končilo ako obyčajný romantický film. Hlavná hrdinka bežala za chlapom a veľká romantická scéna na svete, pritom v knihe to bolo úplne inak a z môjho pohľadu aj romantickejšie. Ten koniec mi celkovo prišiel taký odbitý, akoby si uvedomovali, že film už aj tak bude dlhý a chceli to nejak strihnúť šup šup. Okrem toho si Jo nakoniec neotvorila školu pre chlapcov a dievčatá ale len pre chlapcov. A aby som nezabudla, zjav pána Baera mi vôbec neprišiel ako typický nemec.
Aby som nebola len negatívna, poviem čo sa mi páčilo - určite dobové oblečenie, kostýmy, miesta. Ja som si to presne nevedela predstaviť ako asi to oblečenie vyzeralo, a účesy, tak toto mi poskytlo pekný pohľad a lepšiu predstavu do budúcna.
Film by som teda hodnotila dosť zle, ako nepresný, chaotický a vymykajúci sa knihe miestami. Ak by som si mala vybrať na 100% si radšej prečítam znova knihu ako pozriem film.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára